Miestne nepokoje namiesto lokálnych špecialít

Autor: esc-sr | 31.7.2014 o 13:23 | Karma článku: 2,25 | Prečítané:  705x

Kufor takmer zbalený, zájazd do detailov naplánovaný a dávno aj zaplatený. Človek sa už nevie dočkať vysnívaného oddychu v krajine, ktorú túži dlho spoznať. Ale ako to býva, keď už si myslíte, že sa nič nemôže pokaziť, tak sa dozviete, že do vašej vysnenej destinácie ministerstvo zahraničných vecí vydalo odporúčanie necestovať. Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v krajine vás prinúti položiť si otázku: cestovať, či necestovať? A prosby rodiny a kamarátov o rozumné zhodnotenie situácie tiež. 

Napriek tomu, že cena za zájazd bola fantastická, navyše v myšlienkach ste už dávno na dovolenke, padlo nakoniec rozhodnutie ostať v bezpečí domova. Bez akýchkoľvek pochybností cestovnej kancelárii oznámite svoj úmysel zájazdu sa nezúčastniť. Aké však veľké bude vaše prekvapenie, ak vám cestovná kancelária naúčtuje storno poplatok vo výške 80 % z ceny zájazdu? Ani rozumné argumenty, že ste si zakúpili účasť na dovolenke a nie na vojnovom konflikte, vám nemusia pomôcť.

Odporúčanie ministerstva zahraničných vecí netreba brať na ľahkú váhu, ale čo z neho vlastne vyplýva a nakoľko sa ním riadi cestovná kancelária, ktorá aj napriek nemu zájazd uskutoční?

Ministerstvo odporúča necestovať vs. Ministerstvo neodporúča cestovať

Ak ministerstvo zahraničných vecí odporúča necestovať do nejakej oblasti v rámci krajiny kam sa chystáte, cestovné kancelárie zvážia ako veľmi sa daná oblasť, v ktorej zúria nepokoje, dotýka dovolenkovej destinácie. Prax cestovných kancelárii je taká, že zájazdy rušia, ak ministerstvo zahraničných vecí rozhodne, že neodporúča cestovať. Môže sa vám to javiť len ako výmena záporov – odporúča necestovať a neodporúča cestovať – avšak vo väčšine prípadov to znamená zaplatím storno poplatok alebo nezaplatím storno poplatok, ak zájazd pre vlastné dobro zruším. Rozdiel je v tom, aký stupeň odporúčania ministerstvo vydá, ak ide o tretí a štvrtý stupeň cestovné kancelárie zájazdy rušia. Keďže stanovisko ministerstva zahraničných vecí nie je záväzné, nie je možné vylúčiť, že pôjdete na zájazd, kde bonus nebudú miestne špeciality, ale miestne nepokoje.

Väčšina cestovných kancelárii sa nechce presláviť tým, že vyšle dovolenkárov v ústrety rabujúcim domorodcom, tajfúnu, či vybuchujúcej sopky. Zájazd zrušia, pričom ak si nevyberiete iný, vrátia vám peniaze. Môže to byť ešte jednoduchšie? Ak sa na to pozrieme z pohľadu cestovnej kancelárie, tá tiež stojí najprv pred rozhodnutím zrušiť či nezrušiť zájazd. Ak zájazd zruší menej ako 20 dní pred termínom, je zodpovedná za škodu, ktorá tým objednávateľovi zájazdu vznikla. Tejto zodpovednosti sa môže zbaviť okrem iného aj vtedy, ak bola škoda spôsobená udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností. Pre tieto okolnosti je zaužívané pomenovanie vyššia moc. Za vyššiu moc sa podľa rozhodnutí súdov nepovažujú niekoľko rokov trvajúce politické nepokoje, ktoré nemajú priamy vplyv na zájazd, štrajk letiskového personálu, výbuch jadrového reaktora značne vzdialeného od mesta pobytu a iné fajnovosti, ktoré vám dokážu „spríjemniť“ chvíle oddychu. Aby bola splnená podmienka, že ide o vyššiu moc, pred predajom zájazdu cestovná kancelária takú okolnosť nemohla ani predvídať. Za vyššiu moc súdy napríklad považujú úradné zavretie hotela z dôvodu hrozby zrútenia, hygienickú karanténu, prírodnú katastrofu atď.

Ak ste sa narodili s povahu dobrodruha a priťahujú vás destinácie politicky či poveternostne nestabilné,  stále je tu možnosť poistiť sa pre prípad zrušenia zájazdu . Ak sú splnené poistné podmienky, storno poplatok vám poisťovňa aspoň z časti vráti.

Katarína Zalaiová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?